Scratch the maps

Cesta autom vedie z Reykjavíku smerom na východ. Rozprávam sa s Birgitt, ktorú som našla na car-share stránke samferda.net a ktorá ma mala pôvodne len odviezť z Keflavíku do hotela. Nakoniec sa však rozhodla ísť so mnou po tejto trase, pretože ako hovorila, nikdy sa jej nezunuje. Birgitt rozpráva o Islande s láskou. Cestou míňame fliačky ihličnatých lesov. Birgitt mi porozpráva najstarší islandský vtip: "Čo urobíš, keď sa stratíš v islandskom lese? Postavíš sa!"


Skutočne, na ostrove niet lesov (ok, asi 0,5 %, zväčša brezových). Väčšina stromov, možno ich nazvať skôr kríkmi, je maximálne do pása dospelého človeka. Údajne pri príchode prvých usadlíkov z Nórska bol ostrov zalesnený (až 40 % krajiny), časom však lesy ustupovali, až úplne vymizli (doberala som si ju, že im ich zožrali ovce). V súčasnosti sa vláda snaží od znovuzalesnenie Islandu. Ak teda pôjdete islandskou krajinou a uvidíte niekde zhluky zelených ihličnanov, vidíte importované rastliny, ktoré sú do krajiny umelo vysadené. Oblasťou s najvyššou plochou lesov je tak Reykjavík a jeho okolie.

Aj keď by sa mohlo zdať, že nízky stupeň zalesnenia má čo do činenia s chladnou klímou, nie je t
o tak. Birgitt sa rozrozpráva o skutočných dôvodoch nekonečných obzorov, ktoré lákajú do krajiny milióny turistov. Hlavnou príčinou je podľa nej to, akým spôsobom sa zem využívala v minulosti. Prvousadlíci začali stromy vyrubovať, pravdepodobne za účelom poľnohospodárstva. A potom prišli ti ovečky! Ovce síce lesy priamo nepožrali, ale bránili ich regenrácii po tom, ako si ľudia uvedomili, že nielen pôda a ovce sú dôležitým prírodným zdrojom. Odlesňovanie však pokračovalo až do polovice 20. storočia a to z rôznych dôvodov - palivové drevo, stavebný materiál a uhlie, potrebné na tavenie železa. Až do 40-tych rokov bolo drevo stále primárnym palivom. Ovečky bránia regenerácii doteraz, takže so zalesňovaním začali od nuly, v chránených územiach je navyše aj zákaz vstupu oviec :)


Ovce a stromy sme prestali riešiť, prichádzame ku hraniciam národného parku Þingvellir (kde sa mimochodom začalo so zalesňovaním borovicami) a aj napriek množstvám turistov sa cítim ako v krajine nikoho.











KATE.

Sľúbilli sme vám milí cestovatelia aj zaujimáve tipy z miest, ktoré sme navštívili. Prinášam teda môj tip z Milána - je to krásna galéria súčasného umenia  Fondazione Prada. Nachádza sa v odľahlejšej časti Milána, ale zastávka metra (Lodi Tibb) je neďaleko, takže vám nič nebráni navštíviť túto skvelú galériu. Je to nádherný komplex, ktorý vás očarí hneď po zhliadnutí svojou zlatou budovou. Kedysi to bol starý liehovar, dnes umelecké dielo. Hneď pri vstupe vás zaujme krásna drevená podlaha a kovové lavičky pripomínajúce Paríž.  V galérii sa striedajú výstavy venované súčasnému umeniu a kultúre. V tomto prípade sú asi všetky  ďalšie slová zbytočné a pripájam fotky. 

Tak ak budete v Miláne najbližie určite sa tam zastavte :) Vrelo odporúčam !!!!!!

NKS

Miláno v sebe skrýva mnoho pamiatok a atrakcií, ktoré turisti s radosťou navštevujú. Skoro vo všetkých príspevkoch z Milána sa dočítate o Duome, Castello Sforzesco, Da Vinciho Poslednej večeri a podobne. Takže o tom tu písať nebudem :)

Väčšina z nás má problém s tým, ako stihnúť všetko a teda vidieť najviac, čo sa dá. Túto destináciu si väčšinou ľudia vyberajú ako víkendovú destináciu alebo tu strávia maximálne predlĺžený víkend. Málokto sa tu zdrží celý týždeň, čo je niekedy škoda, lebo Miláno toho ponúka veľmi veľa. Počas týždňa máte viac času vychutnávať si Miláno ako pravý Milánčan, nie ako všade sa ponáhľajúci turista. V nasledujúcej časti Vám ponúkam sprievodcu Milánom za 4 dni:)

Prvý deň - po príchode do Milána a ubytovaní sa väčšinou prvé cesty vedú na Piazza del Duomo, kde sa nachádza krásna gotická katedrála Duomo, ktorá Vás očarí hneď ako vyjdete z metra. Dá sa vyjsť až na strechu katedrály, odkiaľ je nádherný výhľad. Po rozhliadnutí Vám samozrejme neunikne samozrejme známa Galleria Vittorio Emanule II., ktorá nenechá žiadne srdce shopaholičky chladné - nádherná galéria, luxusné obchody a ak si aj nič nekúpite, môžete sa inšpirovať a zastaviť sa aspoň u Gucciho na kávičku, kde Vám ku kávičke donesú aj malú čokoládku. Na druhom konci galérie vyjdete na námestí Pizza della Scala, kde uvidíte jedno z najznámejších divadiel v Európe Teatro alla Scala (lístok na operu tu stojí aj 250,- EUR). Po absolvovaní tohto všetkého Vám už ostane len dať si  dobrú večeru a ísť do postele aby vaše nohy vládali aj ďalšie dni.

Život v Miláne je veľmi rýchly a zároveň veľmi pomalý. Z môjho pohľadu počas celého dňa Milánčania nemajú čas,  aby si vychutnali kávu. Vždy je to len vypiť "uno caffe" na stojáka a ísť ďalej. Malé útulné kaviarničky a vysedávanie v nich? Tak takých tu veľa nenájdete, čo pre mňa  - kaviarňového maniaka -  nebolo veľmi prijateľné. Ale nebudem im krivdiť, aj "uno caffe" má svoje čaro, pretože dostanete vždy dobrú kávu a jedno či si ju dáte na hlavnej stanici v drevenej búde, alebo niekde v kaviarni. Len to vysedávanie po kaviarňach sa tam veľmi nenosí :) Maximálne ráno na raňajkách, kde si môžete dať croissant a "capuco" (kapučíno), ale aj to si posedia maximálne 5 minút. A potom hor sa do práce zarábať peniaze, aby si mohli kúpiť niečo fashion, užívali si život a mali za čo vysedávať po  večeroch v baroch.

Všetko sa ale zmení okolo šiestej hodiny večer, kedy sa v Miláne začína "aperitivo". Znamená to to , že všetci Milánčania sa zbiehajú do barov, vysedávajú na terasách a vychutnávajú si svoje "aperitivo". Aperitivo je rôzne, záleží od toho, aký bar si vyberiete. Vždy pozostáva z miešaného koktejlu (najčastejšie je to u nich apperol spritz) a nejakého snacku. Môže ísť len o chipsy, ale môžete dostať aj rôzne predjedlá, malé sedviče či cestoviny. Takže tu sa čas spomaľuje a všetci vysedávajú aj dve hodiny, bavia sa s priateľmi, rozoberajú svoje problémy a všeličo iné.

Ak Vám ešte nebolo dosť, okolo ôsmej pre nich začína čas večere. Reštaurácie sa väčšinou po obede zatvárajú a znovu ich otvárajú až okolo 19:00. Veď to všetci poznáme - Taliani majú siestu :)  Preto si treba dať pozor na to, kedy pôjdete na obed a na večeru aby ste neostali hladní :) Klasická talianska večera pozostáva z piatich chodov a začína sa antipastami, potom nasledujú primi piati, secondi piati - dolce a končí sa väčšinou kávou :)

Tak takto si Milánčania vychutnávajú svoj život a vy sa k nemu môžete priblížiť, keď navštívite toto skvelé mesto.

NKS 

Dve dievčatá z iných kútov Slovenska spojil spoločný zmysel pre humor a hlavne láska k cestovaniu a spoznávaniu nových miest a kultúr a prišli so spoločným nápadom, ktorému dali názov Scratch the maps.

Každá je iná a pri hľadaní našich destinácií nie je nič charakteristickejšie ako miesta odkiaľ pochádzame ako my hovoríme: "Sever a Juh sa spojil v krásnom srdci Európy - v Bratislave", kde obe žijeme, pracujeme, snívame, užívame si čo nám život ponúka a hlavne vymýšľame naše ďalšie cesty či už spoločné alebo každá tú svoju :) Keďže pre jednu je 25 stupňov už vrchol leta, pre druhú je to ešte zima a len začínajúca jar. Preto je Vám asi jasné, že si každá z nás vyberá svoje destinácie a tie spoločné sa väčšinou odohrávajú v Strednej Európe alebo po našom krásnom Slovensku. 

Určite sa máte načo tešiť :)

My sa z toho veľmi tešíme a sme radi, že sme sa nato konečne dali, lebo už o niečom takom snívame  VEĽMIIII DLLLHO :)
...........................................................................................................