Prečo nie sú na Islande lesy?
Cesta autom vedie z Reykjavíku smerom na východ. Rozprávam sa s Birgitt, ktorú som našla na car-share stránke samferda.net a ktorá ma mala pôvodne len odviezť z Keflavíku do hotela. Nakoniec sa však rozhodla ísť so mnou po tejto trase, pretože ako hovorila, nikdy sa jej nezunuje. Birgitt rozpráva o Islande s láskou. Cestou míňame fliačky ihličnatých lesov. Birgitt mi porozpráva najstarší islandský vtip: "Čo urobíš, keď sa stratíš v islandskom lese? Postavíš sa!"
Skutočne, na ostrove niet lesov (ok, asi 0,5 %, zväčša brezových). Väčšina stromov, možno ich nazvať skôr kríkmi, je maximálne do pása dospelého človeka. Údajne pri príchode prvých usadlíkov z Nórska bol ostrov zalesnený (až 40 % krajiny), časom však lesy ustupovali, až úplne vymizli (doberala som si ju, že im ich zožrali ovce). V súčasnosti sa vláda snaží od znovuzalesnenie Islandu. Ak teda pôjdete islandskou krajinou a uvidíte niekde zhluky zelených ihličnanov, vidíte importované rastliny, ktoré sú do krajiny umelo vysadené. Oblasťou s najvyššou plochou lesov je tak Reykjavík a jeho okolie.
Aj keď by sa mohlo zdať, že nízky stupeň zalesnenia má čo do činenia s chladnou klímou, nie je t
o tak. Birgitt sa rozrozpráva o skutočných dôvodoch nekonečných obzorov, ktoré lákajú do krajiny milióny turistov. Hlavnou príčinou je podľa nej to, akým spôsobom sa zem využívala v minulosti. Prvousadlíci začali stromy vyrubovať, pravdepodobne za účelom poľnohospodárstva. A potom prišli ti ovečky! Ovce síce lesy priamo nepožrali, ale bránili ich regenrácii po tom, ako si ľudia uvedomili, že nielen pôda a ovce sú dôležitým prírodným zdrojom. Odlesňovanie však pokračovalo až do polovice 20. storočia a to z rôznych dôvodov - palivové drevo, stavebný materiál a uhlie, potrebné na tavenie železa. Až do 40-tych rokov bolo drevo stále primárnym palivom. Ovečky bránia regenerácii doteraz, takže so zalesňovaním začali od nuly, v chránených územiach je navyše aj zákaz vstupu oviec :)
Ovce a stromy sme prestali riešiť, prichádzame ku hraniciam národného parku Þingvellir (kde sa mimochodom začalo so zalesňovaním borovicami) a aj napriek množstvám turistov sa cítim ako v krajine nikoho.
KATE.
Aj keď by sa mohlo zdať, že nízky stupeň zalesnenia má čo do činenia s chladnou klímou, nie je to tak. Birgitt sa rozrozpráva o skutočných dôvodoch nekonečných obzorov, ktoré lákajú do krajiny milióny turistov. Hlavnou príčinou je podľa nej to, akým spôsobom sa zem využívala v minulosti. Prvousadlíci začali stromy vyrubovať, pravdepodobne za účelom poľnohospodárstva. A potom prišli ti ovečky! Ovce síce lesy priamo nepožrali, ale bránili ich regenrácii po tom, ako si ľudia uvedomili, že nielen pôda a ovce sú dôležitým prírodným zdrojom. Odlesňovanie však pokračovalo až do polovice 20. storočia a to z rôznych dôvodov - palivové drevo, stavebný materiál a uhlie, potrebné na tavenie železa. Až do 40-tych rokov bolo drevo stále primárnym palivom. Ovečky bránia regenerácii doteraz, takže so zalesňovaním začali od nuly, v chránených územiach je navyše aj zákaz vstupu oviec :)
KATE.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára