Scratch the maps

Kedysi rybárksky ostrov dnes turistické centrum, v ktorom sa spájajú dve kulrúry a to chorvátska a talianska. Rovijn vďaka svojej architektúre a spájania týchto dvoch kultúr patrí k najmalebnejším mestám na Istrii, ale podľa mňa aj na celom jadranskom pobreží. Rovijn bol pôvodne ostrovom, ale v 18. storočí bol spojený s pevninou násypom a odvtedy je už súčasťou poloostrova. 

Prechádzky po meste sú nadherné, všade samé malé uličky a malebné pohľady z prístavu na scenériu historického mesta máte sa načo tešiť :) Stred malebného mesta tvorí kostol sv. Eufemie na vrchu kopca. Dnes je už sprístupnená aj zvonica z kadiaľ budete mať Rovijn celý ako na dlani. ( výstup do zvonice je trochu náročnejší, úzke drevené stupienky odporúčam tenisky namiesto šlapiek :))

NKS

V juhozápadnej časti Islandu, v krátkej vzdialenosti od Reykjavíku, sa nachádzajú tri významné a hojne navštevované vodopády. Názov vodopádov (a samozrejme aj iných vecí) sa vytvára spájaním. Samotný názov, ktorý má niečo symbolizovať plus prípona "foss = vodopád". (Ak teda niekde uvidíte napríklad Gulfoss alebo Detifoss, viete, že ide o vodopád; obdobne je to napríklad pri jazerách, kde sa používa "vatn = jazero", napríklad Mývatn alebo Laugarvatn). Väčšinu vodopádov je ideálne navštíviť popoludní, keď svetlo s padajúcou vodou vytvárajú nádherné hry svetla a dúhy.

1. GULFOSS

Gulfoss, alebo Zlatý vodopád, leží na ľadovcovej rieke Hvítá. Je to majestátny dvojstupňový vodopád, padá z 32 metrov do rokliny, ktorá je miestami až 70 metrov hlboká. Tak, ako sa s ňou za ostatné tisícročia vyhrala rieka a ľadovec. K vodopádu je prístup z rôznych bodov, môžete prísť úplne blízko k jeho vrcholu alebo môžete túto úchvatnú scenériu sledovať viac z výšky - v rámci možností sú na všetky vyhliadkové miesta vytvorené chodníky. V 19. storočí existovali plány postaviť tu vodnú elektráreň, z ktorých po mnohých protestoch nakoniec zišlo. Oblasť Gulfossu je teraz chránená.

2. SKÓGAFOSS

Na juhu Islandu možno badať ostrú hranicu medzi horami a nížinami na pobreží. Rieky, ktoré vtekajú do mora, musia častokrát prekonávať veľké výškové rozdiely a vytvárajú tak nádherné vodopády. Skógafoss (skóg = drevo, strom) leží na rieke Skógá, je vysoký až 62 metrov a široký 25 metrov. Po priľahlom svahu je po vratkých schodoch možné vystúpiť až úplne hore a kochať sa scenériou a všadeprítomnou dúhou. Voda v tomto vodopáde sa magicky trbliece a vy pochopíte, prečo vikingská sága hovorí o tom, že je tu ukrytá truhlica so zlatom. V priľahlej dedinke Skógar okrem toho nájdete etnografické múzeum.

3. SELJALANDSFOSS

Seljalandsfoss leží na rieke Seljalandsá. Je to jeden z najvyšších vodopádov na Islande a je to vodopád, kde môžte kráčať poza padajúcu vodu. Toto je možné vďaka 60 metrovému previsu, z ktorého voda padá. Šancu obzrieť si vodopád zo všetkých strán treba využiť, a za uštedrenú spŕšku (čítaj totálne premoknutie) to naozaj stojí. Pri návšteve vodopádov celkovo odporúčam nepremokavé oblečenie. Využijete ho aj pri gejzíroch :) 

Juhozápad Islandu je časťou, kde sa zdržiava väčšina obyvateľov štátu (okrem tejto oblasti sú vo väčšom množstve koncentrovaní už len v druhom najväčšom meste Akureyri na severe ostrova). Spomenula som si na islandskú špeciálnu zoznamovaciu aplikáciu fungujúcu na princípe krátkeho genealogického výskumu. A síce, ak žijete v krajine kde býva dokopy 5 ľudí a z toho 4 bývajú v hlavnom meste, šanca že človek, s ktorým práve randíte, je váš príbuzný, sa dramaticky zvyšuje. Íslendingabók, ako sa aplikácia nazýva, by mala zistiť, či sú ľudia príbuzní tak, že dotyčný par k sebe priloží mobilné telefóny a tie sa o všetko ostatné postarajú. Prípadne si je možné niekoho konkrétneho aj vyhľadať. Aplikácii som viac nevenovala pozornosť ani som ju už nevyskúšala :)

Ale späť k juhozápadu Islandu. Okrem toho, že máte väčšiu šancu natrafiť na civilizáciu, na pomerne malej ploche sa tu dá nájsť niekoľko najväčších turistických atrakcií Islandu, dosiahnuteľných jednodenným výletom z Reykjavíku. Ako daň tomuto všetkému však treba počítať s tým, že turistov je tu skutočne viac než obyvateľov. Jedným z najkrajších miest na skok od hlavného mesta je Národný park Þingvellir.

Þingvellir je považovaný za posvätné miesto všetkých Islanďanov. Bolo to centrum ich života takmer 900 rokov a sídlil tu aj islandský "parlament" - AlÞingi, ktorý tu fungoval dokonca aj počas čias, kedy bol Island pod nórskou a dánskou nadvládou.  Okrem historicko - politického významu je to však predovšetkým prírodný skvost. Leží v priekopovej prepadline, ktorá sa tvorila počas 10 000 rokov tektonickej činnosti. Už asi 80 rokov je Þingvellir národným parkom, najstarším v krajine, a od roku 2004 je aj na zozname svetového dedičstva UNESCO. 

Už pri príchode do parku od prvého parkoviska vás očaria nádherné výhľady, najväčšie jazero na islande Þingvallavatn a dokonca aj drobné stavby. Ihneď upúta bývalý statok Þingvallabær a hneď vedľa neho jeden z najstarších islandských kostolov (väčšina Islanďanov sú protestanti) Þingvallakirkja. Po parku sa dá voľne prechádzať, samozrejme po chodníkoch, sledovať oba brehy rieky Öxará a po cestičke lemovanej rôznymi náučnými panelmi môžete vyjsť až na vrchol riftu Almannagjá, kde sa nachádza náučné centrum.

KATE.